Použité cestovné spoje

Fotogaléria z výletu

Na tento výlet som sa vybral mojim do Českej republiky veľmi osvedčeným spojom - Ex 376 Galileo Galilei, ktorý má pravidelný odchod z Bratislavy hl. st. o 22:51 hod. Výhodou tohto nočného spoja je skutočnosť, že hoci sa jedná o medzinárodný vlak (vychádzajúci z Budapešti) väčšinou v Bratislave nemá meškanie, tak ako je to napr. u ďalšieho nočného vlaku do Českej republiky, u rýchlika Pannonia.

Pri nastupovaní do Ex Galileo Galilei si dajte pozor, pretože súprava je v Bratislave zložená z vozňov, ktoré sa v Břeclavi rozpájajú na dva samostatné vlaky smerujúce do Poľska (Warszawa, Krakow) resp. do Františkových Lázní v Českej republike. Priame vozne do Českej republiky sa v Bratislave nachádzajú v zadnej časti vlaku a sú tvorené výhradne vozňami Českých dráh (ČD).

Veľkou výhodou cestovania nočnými spojmi v strede pracovného týždňa je skutočnosť, že cestuje relatívne málo ľudí a máte veľkú pravdepodobnosť, že nájdete celé kúpe sami pre seba. V prípade rýchlika Galileo Galilei som už takto mnohokrát cestoval až po Prahu. Aj v deň mojej cesty - utorok 5. augusta 2008 - sa na mňa usmialo šťastie a našiel som si celé neobsadené kupé. Hoci tentokrát v Břeclavi do "môjho" kupé pristúpili 2 spolucestujúci, mal som voľnú celú stranu kupéčka a až po moju prestupnú stanicu som si mohol pohodlne ľahnúť a vyspať sa.

Po bezproblémovej ceste nočákom Galileo Galilei som vcelku vyspatý vystúpil asi s 20 minútovým meškaním v prestupnej stanici Beroun, kde som nasadol do regionálky tvorenej najnepohodlnejšou súpravou na území bývalého Československa - motorovým vozňom radu 810 a jedným prípojným vozňom radu 011. Po približne jeden a pol hodine nie veľmi pohodlnej cesty som konečne dorazil do Příbramu.

Mesto Příbram má dve veľké dominanty, a to pútnické miesto Svatá Hora a Banské múzeum, ktoré je vraj najväčšie v Českej republike. Vzhľadom na krátkosť času som sa rozhodol, že navštívim iba Svatú Horu a centrum Příbramu. Cesta zo železničnej stanice do centra mesta, resp. na Svatú Horu je značená žltou turistickou značkou, ktorej východzie miesto (turistický rázcestník) nájdete asi 50 metrov vpravo po východe z příbramskej železničnej stanice. V jeho tesnej blízkosti sa nachádza aj mapa mesta Příbram.

Po asi 1,5 kilometroch cesty po žltej značke sa dostanete k národnej kultúrnej pamiatke, ktorá je zároveň jedným z najkrajších a najznámejších pútnických miest v Českej republike - k Svatej Horej. Svatá Hora je nádherný areál s ambitmi (otvorenými stĺpovými chodbami), kaplnkami a bránami ležiacimi okolo impozantného chrámu Nanebovzatia Panny Marie. Celý areál na mňa pôsobil veľmi príjemným dojmom a je to určite jedna z najkrajších cirkevných pamiatok, ktoré som navštívil v Českej republike. Vrele odporúčam !!! Vstupné do areálu je dobrovoľné a do areálu by ste mali vstupovať iba za prítomnosti sprievodcom zo Svatej Hory. Počas mojej návštevy (približne medzi 8:00 a 9:00 hod.) bol areál otvorený, žiadneho sprievodcu som tam nevidel a mohol som sa voľne pohybovať po celom areáli.

Jednou zo zaujímavostí Svatej Hory sú Svatohorské schody. Jedná sa o 365 krytých schodov vedúcich priamo z areálu Svatej Hory do centra mesta Příbram. Po absolvovaní všetkých 365 schodov som sa dostal do centra Příbramu, ktoré nie je tvorené žiadnym historickým námestím, ale tvorí ho zopár obchodných uličiek, ktorým dominuje kostol Sv. Jakuba vedľa ktorého sa nachádza malý trh. Za návštevu v centre ešte stojí tzv. Zámeček, t.j. budova, v ktorej sa nachádza galéria ako aj veľmi dobre vybavené Informačné centrum.

Po obhliadke centra Příbramu som sa opäť napojil na žltú turistickú trasu a po príchode do železničnej stanice som nastúpil do rýchlika v smere Strakonice. Pri mojej ceste z Příbramu do Strakoníc som musel prestupovať v Protivíne, kde som mal približne hodinu čas, tak som sa rozhodol tento čas stráviť rýchlou obhliadkou tohto mestečka.

Mestečko Protivín je veľmi dobre značené. Už po výstupe zo železničnej stanice uvidíte smerovníky, ktoré Vás ľahko zavedú do centra mesta, ktoré je vzdialené od železničnej stanice asi 1,5 km. K najväčším zaujímavostiam Protivína patrí pivovar Platan, ktorý sa nachádza v blízkosti platanovej aleje a samotné centrum mesta, ktoré tvorí Masarykovo náměstí, na ktorom nájdete kostol sv. Alžběty Portugalské, malé mestské múzeum a najväčšiu dominantu - zámok Protivín, ktorý však nie je prístupný verejnosti. Na návštevu Protivína som mal iba hodinku, tak som sa po rýchlej obhliadke uvedených dominánt mestečka vybral zrýchlenou chôdzou k železničnej stanici, z ktorej mi o 11:53 hod. odchádzal osobný vlak, ktorý po približne 30 minútach cesty dorazil do Strakoníc.

Najväčšou dominantou tohto juhočeského mesta je národná kultúrna pamiatka Strakonický hrad s charakteristickou vežou Rumpál. K hradu sa zo železničnej stanice dostanete modrou turistickou trasou, na ktorú sa napojíte, ak po východe zo železničnej stanice zabočíte doľava, kde po prejdení cca 70 metrov nájdete turistický rázcestník. Od železničnej stanice je Strakonický hrad vzdialený približne 1 km.

Vstupné na Strakonický hrad je vo výške 40 Kč, zľavnená vstupenka Vás vyjde na 20 Kč. Prehliadka hradu je bez sprievodcu, môžete sa pohybovať samostatne po celom areáli hradu bez časového obmedzenia. Súčasťou obhliadky hradu je okrem viacerých expozícií spojených s blízkym okolím ako napr. rôzne druhy gájd (určite ste už počuli výraz "strakonický dudák") aj možnosť panoramatického výhľadu na Strakonice a jeho okolie z hradnej veže Rumpál, ktorú vrele odporúčam. Taktiež odporúčam prechádzku na nádvorí a v okolí Strakonického hradu.

Po obhliadke hradu som sa vybral obzrieť si centrum Strakoníc (asi 150 metrov od hradu), ktoré však netvorí žiadne veľké historické námestie, ale iba zopár obchodných uličiek s niekoľkými zdobenými historickými domami, medzi ktorými dominujú budova Českej sporiteľne a budova bývalej radnice.

Po návšteve centra Strakoníc som sa po modrej turistickej trase opäť presunul do železničnej stanice, kde ma čakal osobný vlak (motorová jednotka rady 810) do Blatnej, kam som dorazil po 40 minútach cesty vlakom.

Cieľom môjho výletu do Blatnej bola jej najväčšia atrakcia - zámok Blatná. Po výstupe z vlaku na mňa Blatná zapôsobila trochu rozpačito, pretože v okolí železničnej stanice neboli žiadne smerovníky ani značenia ako sa dostať do zámku resp. centra mestečka. Po skúsenostiach z mojej návštevy Blatnej Vám odporúčam pri východe zo železničnej stanice zabočiť doľava na chodník zo zámkovej dlažby, ktorý bude postupne zatáčať doprava a keď sa budete držať toho chodníka a pôjdete stále rovno, po prejdení cca 800 - 900 metrov sa dostanete na malé námestíčko Blatnej, kde už nájdete smerové šípky k zámku. Od námestíčka je zámok vzdialený približne 400 metrov.

Ja som však túto cestu ešte nepoznal a vybral som sa intuitívne priamym smerom. Po menšom blúdení a po porade s domácimi obyvateľmi som sa konečne cez vstup do vcelku udržiavaného zámockého parku dostal k zámku Blatná. Zámok som si predstavoval trochu väčší a zaujala ma iba predná časť zámku, ktorá je zobrazená na väčšine fotografií zachytávajúcich zámok Blatnú. Zadná časť vlaku v blízkosti parku pôsobila dosť neupravene. Keďže obhliadka zámku pozostáva iba z návštev interiérov, čo ma až tak veľmi nezaujalo, rozhodol som sa, že vnútornú obhliadku zámku vynechám a obzriem si iba voľne prístupné nádvorie a zámocký park. Miestnou atrakciou, ktorú odporúčam vyskúšať najmä pre páriky a mladé rodiny je možnosť požičať si malý čln (70 Kč / pol hodina, 99 Kč / hodina) a previezť sa na ňom po umelých jazierkach v tesnej blízkosti zámku.

Po "povinnom" vyfotografovaní zámku a prechádzke nádvorím som sa premiestnil na prechádzku do zámockého parku. Čo ma veľmi zaujalo boli až extrémne prítulné daniele, ktoré tu chovajú v areáli parku. Neviem, či som mal iba šťastie alebo je to tu pravidlom, ale pri mojej prechádzke parkom som uvidel štyroch danielov, ktorí sa vybrali k ľudom sediacim na lavičkách a nechali sa prikrmovať a dokonca sa nechali bez akýchkoľvek problémov aj pohladkať.

Zo zámockého parku som sa presunul a obzrel si neďaleké námestíčko, ktoré nie je až tak výnimočné. Z námestíčka som sa pomocou smerových značiek vydal k železničnej stanici, z ktorej som sa osobným vlakom (motorová jednotka 810) dostal do Březnice, kde som prestúpil na rýchlik do Berouna (motorová jednotka 842).

Na návštevu môjho posledne plánované mesta v rámci tohto výletu som mal približne hodinu a dvadsať minút, preto som sa rozhodol, že navštívim iba námestie Berounu a jeho blízke okolie. Cesta zo železničnej stanice na námestie je veľmi dobre značená - na námestie sa dostanete po modrej turistickej značke (asi 700 metrov), ktorej východzí rázcestník sa nachádza približne 50 metrov pred železničnou stanicou. Námestie v Beroune - Husovo náměstí - na mňa urobilo celkom dobrý dojem. Dominantami námestia a za pozornosť určite stoja Pražská brána, Plzeňská brána, mestská radnica a niekoľko meštiackych domov, medzi ktorými vyniká Jenštejnský dům.

Vzhľadom na krátkosť času som si stihol prezrieť iba celé Husovo náměstí a pod Plzeňskou bránou si dať veľkú točenú zmrzlinu, ktorú vrele odporúčam. Trochu ma mrzí, že som nestihol navštíviť berounské medvědárium a najmä mestkú vyhliadkovú vežu v lesoparku Městská hora, ktorá je od námestia vzdialená cca 10-15 minút peši.

Po obhliadke námestia som sa vydal smerom k železničnej stanici, z ktorej som sa chcel dostať do Plzne. Keďže som nechcel riskovať, že zmeškám spoj v Plzni a taktiež sa mi nechcelo čakať dlhší čas neskoro v noci na stanici v Rokycanoch, rozhodol som sa, že sa z Berouna do Plzne vydám osobným vlakom s odchodom z Berounu o 20:23 hod. a príchodom do Plzne hl. nádraží o 21:42 hod. Po bezproblémovom príchode do Plzne som sa prešiel vestibulom stanice a za malú chvíľu nasadol do pristavenej vlakovej súpravy Ex 377 Galileo Galilei, ktorá je pristavený už o 21:51 hod. väčšinou na 2. nástupišti-západ.

Výhodou použitia vlaku Galileo Galilei je okrem iného skutočnosť, že v súčasnosti ide priamo do stanice Praha hl. nádraží. Keďže v súčasnosti prebiehajú modernizačné práce v dopravnom uzle Praha, mnohé rýchliky resp. osobné vlaky zachádzajú zo smeru Plzeň iba po stanicu Praha-Smíchov a do stanice Praha hl. nádraží sa musíte dopraviť metrom, pričom ako lístok pre použitie metra medzi uvedenými stanicami sa uznáva zakúpený vlakový cestovný lístok. Ako to je pri cestovaní na režijný preukaz som sa zatiaľ nedozvedel.

Keďže bola streda, cestujúcich bolo relatívne málo a opäť sa mi podarilo nájsť si celé kupé, v ktorom som sa pohodlne vyspal až po Prahu hl. nádraží. V Prahe nastúpilo do rýchlika dosť ľudí, do "môjho" kupé pristúpili dvaja cestujúci, ale aj tak sa dalo celkom pohodlne cestovať. Hoci sme do Bratislavy prišli s približne 20 minútovým meškaním, samotná cesta vlakom prebehla bez akýchkoľvek problémov.

Mapa železničných tratí v ČR	Mapa mesta Příbram	Schematická mapa Strakoníc	Schematická mapa Blatnej