Použité cestovné spoje

Fotogaléria z výletu

Návštevu jedného z najkrajších miest na Slovensku - Banskej Štiavnice - som plánoval už dlhší čas, ale až v októbri tohto roku sa mi ju konečne podarilo zrealizovať. Keďže som mal možnosť vybaviť si cez jedného môjho kamaráta bezplatné ubytovanie vo Zvolene, rozhodol som sa, že pôjdem večerným vlakom do Zvolena, kde prespím a na druhý deň sa vydám prvým ranným spojom do Banskej Štiavnice.

Z Bratislavy hl. st. som sa do Zvolena osobnej stanice plánoval previesť zrýchleným vlakom s pravidelným odchodom o 18:21 hod. Tesne pred odchodom môjho vlaku však došlo v Bernolákove na železničnom priecestí k dopravnej nehode, čo malo vplyv na 90 minútové meškanie môjho zrýchleného vlaku, ktoré sa po príchode do konečnej stanice Zvolen os. st. zvýšilo na cca 105 minút. Následkom tohto meškania som nestihol posledný večerný spoj premávajúci medzi Zvolenom os.st. a Zvolenom nákl. stanicou, kde som mal vybavené ubytovanie. Do areálu zvolenskej nákladnej stanice, kde som mal v útulku vozmajstrov vybavené ubytovanie, som sa nakoniec dostal asi po 25 minút trvajúcej ceste nočným Zvolenom. Takto som si aspoň pripomenul časť cesty, ktorú som pravidelne v nedeľu a v piatok zdolával ešte ako stredoškolák.

Ráno som sa zo zvolenskej nákl. stanice do Banskej Štiavnice vydal prvým možným spojom ktorým boli osobný vlak s odchodom z nákladnej stanice do osobnej stanice o 6:09 hod., z ktorej som sa následne vydal osobným vlakom do Hronskej Dúbravy a z Hronskej Dúbravy náhradnou autobusovou dopravou až do Banskej Štiavnice, kam som dorazil približne o 7. hodine ráno. Cesta zo železničnej stanice Banská Štiavnica do centra mesta (cca 20 až 25 minút pešo) je značená smerovými šípkami, pričom sa asi po 1 km cesty od žst. napojíte na turistický chodník značený červenou farbou, ktorý Vás bezpečne dovedie popri mnohých pamiatkach ako je napr. štôlňa Glanzenberg do centra mesta.

Po krátkej miniobhliadke dominánt centra Banskej Štiavnice som sa vydal od rázcestníka turistických trás Banská Štiavnica, nám. (593 m.n.m.), ktorý sa nachádza v tesnej blízkosti radnice, po červenej turistickej trase smerom k Sedlu Krížna (698 m.n.m.), ktoré je vzdialené od centra Banskej Štiavnice asi 2 hodiny. Zo sedla Krížna vedie modrá turistická značka, po ktorej je možné po približne 1 hodine cesty doraziť k jednému z mojich cieľov tohto výletu - k dominante Štiavnických vrchov - k Sitnu (1 009 m.n.m.).

Cesta po červenej turistickej trase Vás od rázcestníka trás Banská Štiavnica, nám. vedie popri mnohých pamiatkach ako sú napr. židovská synagóga, cintorín v tesnej blízkosti Nového zámku a Piargska brána. Ďalej budete pokračovať viacerými malebnými lesnými a poľnými cestami, prekrásnou cestičkou popri tajchu Klinger, cestou okolo obce Kremnické Bane až dorazíte k sedlu Krížna. Červená turistická trasa je na väčšine svojej trasy veľmi dobre značená, trochu horšie značenie trasy je v okolí obce Kremnické Bane.

Z rázcestníka turistických trás Sedlo Krížna (698 m.n.m.) som sa vydal po modrej turistickej trase, ktorá vedie mnohými nádhernými lesnými cestičkami s veľmi pekným výhľadom na okolie. Jednou z najkrajších častí tejto trasy je okolie Tatárskej lúky (906 m.n.m), ktorá je vzdialená od vrcholu Sitna približne 25 minút. Aby ste sa dostali od Tatárskej lúky k vrcholu Sitna musíte prekonať prevýšenie 100 metrov, pričom narazíte na jednu zaujímavosť - Sitno je jediný vrch na Slovensku, ku ktorému sa dostanete po kamenných schodoch, ktoré sú doplnené zábradlím. Je ich tu približne 300. Tesne pred vrcholom Sitna - v okolí kde sa končia posledné schody - sa nachádzajú najkrajšie panoramatické vyhliadky na široké okolie a tiež na Banskú Štiavnicu, pri ktorých Vám vrele odporúčam zastaviť sa. Vyhliadky - zopár vysunutých skál - však nie sú zabezpečené žiadnym zábradlím a tí, ktorí majú strach z výšok majú jednoducho smolu. Od tejto vyhliadky je to k vrcholu Sitna (1 009 m.n.m) asi 50 metrov.

Vrchol Sitna predstavuje relatívnu plošinu, na ktorej nájdete turistickú rozhľadňu, televízny vysielač, torzo rozostavenej chaty, drevený kríž venovaný Andrejovi Kmeťovi, turistický rázcestník s informačnými tabuľami a miesto s lavičkami, kde sa dá posedieť a najesť. S výnimkou toho, že sú tu veľmi dobré podmienky pre opekanie, som bol Sitnom dosť sklamaný a rozčarovaný. Už dlhé roky rozostavaná chata vyzerá dosť odpudzujúco a aj turistická rozhľadňa bola zatvorená, hoci bola sobota a v celku dobré počasie. Aj samotný výhľad z vrcholu Sitna, ak sa nepozeráte z rozhľadne nestojí za veľa.

Na Sitne som dokopy strávil asi 15 minút a pokračoval som po modrej turistickej trase smerom k Vlčej jame, ktorá viedla po vyasfaltovanej ceste vedúcej od vysielača. Asi po 15 minútach cesty som došiel k zrúcanine hradu Sitno, ktorá sa nachádza v tesnej blízkosti modrej turistickej trasy. Zrúcanina hradu za veľa nestojí, ale sú z nej v celku pekné výhľady. Vrele odporúčam.

Po malej obhliadke zrúcaniny hradu som sa vydal ďalej po modrej turistickej trase smerom k Vlčej jame, ktorú tvorila naďalej asfaltová cesta prechádzajúca lesným porastom. Po dosiahnutí Vlčej jamy (729 m.n.m) som sa vydal zelenou turistickou trasou smerom k dedinke Ilija vzdialenej asi 3/4 hodiny prevažne lesnou cestičkou. Dominantou obce Ilija (490 m.n.m) je kostol Sv. Egídia z 13. storočia so zdobeným románskym portálom, ktorý Vám vrele odporúčam navštíviť.

Priamo z Ilije do Banskej Štiavnice však nevedie žiadna turistická trasa, preto som sa po obhliadke kostolíka vydal do Štiavnice po mierne frekventovanej cestnej komunikácii. Po asi hodine a štvrť monotónnej a nie veľmi atraktívnej cesty prechádzajúcej mnohými prímestskými časťami Banskej Štiavnice som dorazil do blízkosti centra mesta, kde som sa opäť napojil na červenú turistickú trasu v smere k hlavnému námestiu, ktorú som už absolvoval ráno.

Po príchode k turistickému rázcestníku Banská Štiavnica, nám. som sa vydal na dôkladnejšiu obhliadku pamiatok Banskej Štiavnice, ktorých najväčší počet sa nachádza na námestí Svätej trojice a jeho blízkom okolí (asi 50 metrov od rázcestníka). Tu nájdete Trojičný stĺp azda najznámejšiu dominantu mesta, ďalej Hallenbachov dom, v ktorom je umiestnené vcelku dobre vybavené informačné centrum mesta s ochotnými zamestnancami, radnicu, kostol sv. Kataríny, Kammerhoff, galériu, Berggericht, Starý zámok a mnohé iné.

Bol som však veľmi sklamaný a rozčarovaný, keď som zistil, že mnohé z pamiatok ako napr. Starý zámok, Kammerhof (expozícia baníctva na Slovensku) a Berggericht (mineralogická expozícia) sú v sobotu zatvorené. A to platí aj počas najväčšej turistickej sezóny. Trochu zvláštne na mesto zaradené do kultúrneho dedičstva UNESCO, ale na Slovensku je to asi jednoducho tak.

Po odporučení od zamestnancov informačného centra som sa vydal po zelenej turistickej trase vedúcej od trojičného stĺpa neustálym stúpaním cez námestie Svätej trojice až k rázcestníku viacerých turistickým tras pri sedle Červená studňa (790,7 m.n.m.), ktoré je od Trojičného stĺpu vzdialené asi 30 minút. V rámci tejto turistickej trasy je možné uvidieť viacero jazierok z ktorých jedno sa vyznačuje nádhernou smaragdovozelenou farbou porovnateľnou napr. s farbou ľadovcových jazierok vo Švajčiarsku. Mojim pôvodným zámerom bolo prejsť zo sedla Červená studňa až k vrcholu kopca Paradajs, z ktorého je veľmi pekný panoramatický výhľad na celú Banskú Štiavnicu, ale vzhľadom na nedostatok času som musel tento variant zanechať a teda vydať sa naspäť tou istou cestou až k námestiu Sv. Trojice, kde som sa popri Starom zámku a Klopačke dostal až k Novému zámku, z ktorého sa naskytá v celku pekný výhľad na celú Banskú Štiavnicu.

Aj vzhľadom na krátkosť času, ktorý mi zostával, som sa rozhodol navštíviť už iba jednu dominantu Banskej Štiavnice, a tou bola Kalvária. Kalvária je vzdialená od centra mesta asi 4 až 5 kilometrov, pričom cesta k nej vôbec nie je značená. Pri ceste na kalváriu Vám preto vrele odporúčam, aby ste boli vybavení nejakou mapou Banskej Štiavnice. Pri mojej ceste na Kalváriu som využil časť červenej turistickej trasy, ktorú som v tento deň absolvoval už dvakrát a ďalej som sa nechal navigovať mapou bezplatne obdržanou v informačnou centre. Cesta ku Kalvárii vedie po nie veľmi atraktívnych chodníkoch, ktoré sa nachádzajú väčšinou popri hlavnej cestnej komunikácii. Odmenou za túto fádnu časť cesty Vám bude nádherné prostredie Kalvárie, z vrcholu ktorej sa Vám naskytne nádherný panoramatický výhľad. Hoci bola Kalvária pravdepodobne v minulosti značne schátralá, v súčasnosti sa postupne obnovuje. Návštevou Kalvárie som bol nadšený a určite ju odporúčam ako turistický cieľ pre všetkých návštevníkov Banskej Štiavnice.

Z Kalvárie som sa vydal opäť tou istou fádnou cestou späť, tentokrát však nie k centru mesta, ale k železničnej stanici Banská Štiavnica, ktorej návštevu vnútorných priestorov odporúčam všetkým tým, ktorý sa chcú vrátiť minimálne o 20 rokov dozadu. Tak socialisticky vyzerajúcu železničnú stanicu som už veľmi dávno nevidel.

Cestovať po železničnej trati č. 154 Hronská Dúbrava - Banská Štiavnica a späť mi nebolo dopriate ani tentokrát, keďže na trati prebieha rekonštrukcia a preto bola v tom čase zavedená náhradná autobusová doprava, ktorou som sa s odchodom autobusu o 17:08 hod. prepravil do Hronskej Dúbravy. Z Hronskej Dúbravy som sa previezol osobným vlakom do Zvolena, kde som si v Lidli nachádzajúcom sa hneď oproti budove železničnej stanice nakúpil nejaké drobnosti na večeru. Keďže najbližšie vlakové spoje do Bratislavy neboli zrovna ideálne, rozhodol som sa, že sa zveziem osobným vlakom do Levíc, kde počkám asi pol hodinu a nastúpim na rýchlik Horehronec s ktorým som sa dostal hoci maximálne vyčerpaný ale bez najmenšieho meškania do Bratislavy hl. stanice o 20:46 hod.

Mapa tratí ŽSR	Turistická mapa okolia Štiavnických vrchov	Mapa Banskej Štiavnice