Meniny má:
 
.: Slovenská republika :. .: Česká republika :. .: Ostatné zahraničie :. .: Cyklovýlety :.


Posledná aktualizácia:






Upozornenie:


.: Chorvátsko ´08 :.

Základné údaje o ceste:

Termín cesty: 23. - 27. júl 2008

Navštívené miesta: Osijek, Trogir, Klis, Split, Šibenik, NP Krka

Druh výletu: mestská turistika, vlaková turistika, prírodné krásy, pamiatky

Spôsob dopravy: vlaky (ÖBB, SŽ, HŽ), autobus (Split - Trogir, Split - Klis, Šibenik - NP Krka)

Počet spolucestujúcich: -
















Tip: Pri prehliadaní obrázkov z fotogalérie použite klávesu F11.

Cestopis:

1. Deň - 23. júl 2008

Po skúsenostiach z mojich predchádzajúcich ciest do Slovinska a Chorvátska som sa aj tento rok rozhodol, že na severný Balkán pocestujem cez rakúsky Salzburg. Myslím, že je to najrýchlejšie a najpohodlnejšie riešenie cestovného spojenia Bratislava - Ljubljana - Záhreb. Osvedčenou kombináciou mnou použitých vlakov sa už dlhé roky stal IC Tatran vychádzajúci z Bratislavy hl. st. o 18:12 s príchodom do stanice Wien Westbahnhof o 19:54. Na tento vlakový spoj nadväzuje pre všetkých cestujúcich do Švajčiarska notoricky známy spoj - EN 466 Wiener Walzer - s odchodom z Wien Westbhf. o 21:25. Veľkou výhodou použitia týchto vlakov je skutočnosť, že vo Westbhf. sú približne od 20:15 pristavené ležadlové, lôžkové a minimálne 2 sedadlové vozne, ktoré sa po príchode vlaku do stanice pripoja na došlý EN. To znamená, že si môžete obsadiť miesto už v dostatočnom predstihu plánovaného odchodu vlaku. Vo vlaku zvyčajne stretnete množstvo slovensky príp. česky rozprávajúcich cestujúcich a po viacročnej skúsenosti sa mi osvedčilo, že na tento vlak nie je nutné zaobstarať si miestenku.

2. Deň - 24. júl 2008 - Cesta naprieč Slavóniou

Po bezproblémovom príchode do Salzburgu a po približne hodine strávenej motaním sa v budove železničnej stanice a jej okolí (inak na nástupišti sa nachádzajú 2 menšie presklené čakárne) som sa dočkal pravidelného príchodu nočáka číslo 297 s názvom Lisinki. Rýchlik Lisinski zo Salzburgu vezie 2 vlakové súpravy, ktoré sa vo Villachu rozpájajú na vlak smerujúci do Záhrebu a vlak smerujúci do Benátok (Venezia Santa Lucia), preto je potrebné dať si veľký pozor do ktorej časti vlaku nastupujete !!! Časť vlaku smerujúca do Záhrebu je tvorená vozňami Slovinských (SŽ) a Chorvátskych železníc (HŽ). Tentokrát som v Salzburgu zažil nezvyčajný ruch, keď na salzburskej stanici čakalo asi 80 Američanov riadne vyzbrojených alkoholom, ktorí samozrejme všetci nastúpili na vlak Lisinski, ktorý zvyčajne nie je preplnený a zakúpenie miestenky naň je väčšinou zbytočné. Z mne neznámych príčin vlak Lisinski napriek pravidelnému príchodu opustil Salzburg so 70 minútovým meškaním, ktoré si preniesol až do cieľovej stanice Zagreb gl. kol. Pôvodne som chcel navštíviť slovinské jazero Bohinj, ale vzhľadom na zlé počasie som sa operatívne rozhodol, že celý druhý deň mojej cesty strávim cestovaním vo vlaku a prejdem sa naprieč severným Chorvátskom - Slavóniou - až do Osijeku, pričom prejdem po obidvoch paralelných tratiach, ktorými sa je možné dostať zo Záhrebu do Osijeku a späť.

Američania vystúpili v Ljubljane a za obeť im okrem plne zaplnených chodieb, rozhádzaných odpadkov padol aj hasiaci prístroj, ktorý stihli "použiť" počas cesty. Po opustení stanice v Ljubljane už samotná cesta ako aj colná a pasová kontrola medzi Slovinsko a Chorvátskom prebehla bez akýchkoľvek problémov. Do Chorvátska ani Slovinska netreba cestovný pas, plne postačuje občiansky preukaz. Možno jedna rada pre tých ktorí cestujú iba na občiansky - je vhodné mať pri sebe aj nejaký iný doklad, kde je zobrazená Vaša fotografia s menom. Potom je to úplne bez problémov.

Keďže Lisinski mal 70 minútovú sekeru aj po príchode do Záhrebe, zmeškal som pôvodne plánovaný spoj do Osijeka, čoho následkom sa mi skrátil čas pobytu v Osijeku z 3 hodín na cca 40 minút. Po krátkom zorientovaní sa v Záhrebskom glavnom kolodvore som nastúpil do najbližšieho vlaku smerujúceho do Osijeku, ktorým bol rýchlik s odchodom zo Záhrebu o 10:00 hod. Jeho trasa viedla severnou časťou Slavónie cez Koprivnicu, Virotovicu a Našice. Zaujímavosťou tejto trate je, že vlaky prechádzajú dvoma železničnými stanicami - Trnava a Slatina, ktorých pomenovanie nesú aj obce na Slovensku. Uvedená železničná trať (ako aj skoro všetky železničné trate v Slavónii) je dosť monotónna a nie je veľmi zaujímavá na pozeranie, je charakteristická rovinatou krajinou resp. miernou pahorkatinou, v ktorej prevládajú polia s poľnohospodárskymi plodinami. Monotónnosť narušujú iba niektoré upravené železničné stanice, medzi ktorými ma najviac zaujala, železničná stanica v Bizovaci.

Keďže som mal na samotný Osijek iba niečo pod 40 minút, stihol som dobehnúť na námestie, ktoré je vzdialené od železničnej stanice asi 10 minút rýchlej chôde, spraviť zopár fotiek a opäť dobehnúť na železničnú stanicu, kde ma už čakal osobný vlak, ktorý smeroval do Slavonskeho Samacu. Ja som sa s ním previezol do stanice Striživojna-Vrpolje, kde som nastúpil do osobného vlaku smerujúceho do Záhrebu. Celá táto 5 hodinová cesta z Osijeku do Záhrebu sa veľmi nelíšila od cesty po severnej časti Slavónie, výnimkou bol iba skvelý výhľad na katedrálu v mestečku Djakovo a možno aj to, že po cestou bolo v diaľke vidieť náznaky vyvýšenín. Po bezproblémovom príchode do Záhrebu som si za 7 chorvátskych kún kúpil miestenku do nočáku do Splitu a na krátku chvíľku som sa išiel pozrieť, čo majú nového na záhrebskom námestí, ktoré je vzdialené od železničnej stanice asi 10 minút pešo. Záhrebské predstaničné námestie tvorí veľmi príjemný park a celú cestu medzi železničnou stanicou a námestím osobne považujem za jednu z najkrajších, ktoré som navštívil. Nočný rýchlik zo Záhrebu do Splitu odišiel zo Záhrebu bez akýchkoľkvek problémov v riadnom čase t.j. 21:45. Z vlastných skúseností vzhľadom na veľký počet cestujúcich cestujúcich nočnými spojmi medzi Záhrebom a Splitom doporučujem zakúpenie si miestenky.

3. Deň - 25. júl 2008 - Split, Trogir a Klis

Do Splitu dorazil náš nočák s menším meškaním, čo mi ale vôbec neprekážalo. Ako prvé miesto v tento deň som sa rozhodol navštíviť mestečko Trogir, od Splitu vzdialené približne 32 km, ktoré ale neleží na žiadnej železničnej trati. Preto jedinou reálnou možnosťou bolo použitie autobusu. Autobusová stanica v Splite - Autobusni kolodvor - je umiestnená hneď vedľa železničnej stanice, nie je to však žiadny kolos, pozostáva z menšej administratívnej budovy a asi zo 6 zásekov, kde sú pristavené autobusy odchádzajúce na rôzne smery. V administratívnej budove sa nachádza samostatný pracovník poskytujúci informácie o spojoch a niekoľko pokladní. Lístky na autobusy sa kupujú v pokladni ale je ich možné kúpiť aj priamo u "sprievodcu" v autobuse. Veľkou výhodou nákupu lístka v pokladni je to, že na vydanom lístku máte presný čas odchodu autobusu, nástupište z ktorého odchádza, miesto sedadla v autobuse a názov dopravcu, ktorý spoj realizuje. To je dosť dôležité, pretože v chorvátskej autobusovej doprave existujú viacerí dopravcovia.

Po získaní základných informácií o najbližšom spoji do Trogiru som si v pokladni za 15 chorvátskych kún kúpil lístok na najbližší autobus, ktorý zo Splitu odchádzal o 7:00 hod. Väčšina autobusov do Trogiru (ak nie všetky) vychádzajú z nástupištia číslo 1. Celkom ma zaujalo, že v tomto autobuse nekontroloval lístky vodič, ale akýsi "autobusový sprievodca". Keďže sa jednalo o diaľkový autobus, cesta do Trogiru trvala približne 35 minút. V tesnej blízkosti autobusovej stanice v Trogire sa nachádza malé trhovisko a historické centrum mesta Trogir, ktoré je zapísané na listinu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, je od nej vzdialené asi 300 - 400 metrov. Pri návšteve Trogiru odporúčam prejsť sa úzkymi kamennými uličkami starého mesta s mnohými kostolmi, navštíviť malé námestíčko Trogiru s hlavnou katedrálou, prejsť sa palmovou promenádou a vrele odporúčam navštíviť aj kamennú pevnosť, z ktorej sa Vám za vstupné vo výške 15 kún naskytne vynikajúci panoramatický výhľad na celé staré mesto ako aj nádherné okolie Trogiru.

Po obhliadke starého mesta Trogiru som sa presunul opäť na autobusovú stanicu, kde som si zistil najbližší spoj, ktorým bol spoj prímestskej Splitskej dopravy č.37 (spoločnosť Promet Split) jazdiaci kyvadlovo medzi Trogirom a Splitom každých 20 minút. Dosť veľké bolo moje prekvapenie, keď som si kupoval lístok do Splitu a platil som 20 kún. Zdalo sa mi to úplne nelogické - cestujem rýchlejším, dokonca priamym spojom za 15 kún a na druhej strane za prímestký autobus, ktorý stojí na každom rohu pýtajú o 5 kún viac. Je to však dôsledkom viacerých dopravcov, ktorí majú rôzne ceny. S týmto javom som sa neskôr stretol aj na viacerých miestach. Prvý krát v mojom živote som videl, že v prímestskom autobuse bol "sprievodca". Tento okrem toho, že kontroloval a predával cestovné lístky, pomáhal aj usádzať starších cestujúcich a pod. Dosť dôležitou skutočnosťou na ktorú upozorňujem, je to, že väčšina autobusov prímestskej dopravy nekončí na hlavnej autobusovej stanici Split, ale na stanici HNK, ktorá sa nachádza v blízkosti splitského divadla. Zo stanice HNK je to potom na hlavnú autobusovú stanicu asi 10 až 15 minút pešo. Zo stanice HNK, do ktorej môj prímestský spoj z Trogiru dorazil asi po 50 minútach cesty som sa presunul na hlavnú autobusovú stanicu, z ktorej som sa chcel dostať do dedinky Klis (asi 10 km od Splitu), nad ktorou sa nachádza pevnosť s rovnomenným názvom s nádherným panoramatickým výhľadom na Split a jeho okolie.

Po zakúpení lístka (13 kún) na najbližší možný autobus smerujúci do Klisu, ktorým bol diaľkový autobus smerujúci do mesta Sinj s odchodom zo Splitu o 12:00 hod. (nástupište č.4, dopravca Promet Makarska) som asi po 15 minútach cesty dorazil do Klisu (zastávka Klis Grlo). Z vlastnej skúsenosti Vám možem odporučiť, aby ste sledovali zastávky, pretože sa ľahko môže stať, že Vás autobusár prevezie ďalej ako ste predpokladali. Pevnosť Klis bola vzdialená od uvedenej autobusovej zastávky asi 1 km, t.j. cca 10 minút peši. Po zaplatení vstupného vo výške 15 kún sa môžete pohybovať po celom areály kamennej pevnosti a vychutnávať sa neobmedzene dlho nádherné panoramatické výhľady na mesto Split a okolitú krajinu. Vrele odporúčam !!!

Najlepšou alternatívou ako sa z Klisu dostať naspäť do Splitu je použitie Splitskej prímestkej dopravy, ktorej viaceré autobusové spoje odchádzajú zo zastávky, ktorá je umiestnená asi 200 metrov od hlavného vchodu do pevnosti Klis, v tesnej blízkosti miestnych pohostinstiev a kaviarní. Z vlastnej skúsenosti môžem len odporučiť, aby ste sa nenechali pomýliť autobusovou zastávkou ležiacou na hlavnej ceste prechádzajúcej obcou Klis, ktorá je dobre viditeľná z pevnosti, ale použite horeuvedenú zastávku v blískosti pevnosti. Z Klisu som sa nakoniec do Splitu dostal prímestským autobusom č.22 (12 kún, dopravca Promet Split) s pravidelným odchodom z Klisu o 14:30.

Po asi 15 minútach cesty som dorazil na autobusovú zastávku Split HNK, z ktorej som sa vybral smerom k Diokleciánovmu palácu (UNESCO). V jeho blízkosti sa nachádza splitské trhovisko, ktorým Vám odporúčam prejsť sa. V tomto skoro 200-tisícovom meste určite nevynechajte výstup na vežu katedrály, prechádzku po uličkách starého mesta a taktiež prechádzku nádhernou palmovou promenádou. V Splite som mal už vopred cez stránku www.hostelbookers.com zarezervovaný jediný hostel v rámci tohto výletu, a to Hostel Manuela za relatívne vysokú cenu 23,16 EUR/noc, ktorý okrem jeho skvelej polohy (asi 150 metrov od centra) za veľa nestál. O teplej vode v sprche som mohol len snívať, na asi 9 ľudí pripadala jedna spoločná sprcha s WC. Ak sa niekto sprchoval a potrebovali by ste ísť na WC mali by ste smolu ... Preto Vám z vlastnej skúsenosti odporúčam tomuto hostelu sa vyhýbať a bookovať ho iba v nevyhnutnom prípade.

Čo sa týka ubytovania v Splite, to by sa dalo nájsť bez akýchkoľvek problémov aj priamo na mieste, na tzv. blink. Najlepšie na verejných miestach ako je železničnej stanica, kde Vám domáci, ak Vás uvidia s batohom, už pri vystupovaní z vlaku ponúkajú ubytovanie v súkromí. V prípade, že sa v Splite budete chcieť aj najesť z vlastnej skúsenosti vrele odporúčam reštauráciu "Buffet Fife", ležiacu v časti Trumbičeva Obala (v blízkosti kostola pri námestí Fr. Tudjmana). Varia tam relatívne lacno a veľmi chutne. Osobne som vyskúšal splitskú špecialitu s názvom "Pašticada" - jahňacie mäso na šťave so širokými haluškami posypanými parmezánom - ktorá aj s malým pivom vyšla niečo pod 60 kuna. Môžem iba odporúčať ... V Splite mi však pekné počasie dlho nevydržalo a v priebehu troch hodín 2 krát riadne pršalo. Takto som sa nemohol dostať na vyhliadkové miesto na "zelenom kopci" nad Splitom so stále vejúcou vlajkou Chorvátska, z ktorého je veľmi pekný panoramatický pohľad na celé mesto. Na túto vyhliadku som sa veľmi tešil, pretože keď som bol v Splite pred dvoma rokmi prvý krát dostali sme sa iba do polovice cesty k tomuto vyhliadkovému miestu a tak som to chcel tento rok chcel prejsť celé. Tak možno na budúce ...

4. Deň - 26. júl 2008 - Šibenik, NP Krka

V sobotu - 4. deň mojej cesty - som mal naplánovnú návštevu prístavného mesta Šibenik a Národného parku Krka. Zo Splitu som sa teda vydal osobným vlakom (odchod zo Splitu o 7:05 hod.) do železničnej stanice Perkovič, kde som mal následne prestúpiť na osobák do Šibeniku. Pre všetkých, čo obdivujú prírodu dávam do pozornosti traťový úsek Split - Perkovič, kde sa po prejdení splitského predmestia naskytne nádherný výhľad na panorámu prechádzaného okolia ako aj skvelý pohľad na železničnú trať predierajúcu sa kamenistým terénom. Asi najkrajšou časťou tohto traťového úseku je časť trate od predmestia Splitu po stanicu Labin Dalmatski. Práve v tejto železničnej stanici sme nabrali 40 minútové meškanie, keď sme sa tu križovali až s troma (zmeškanými) rýchlikmi. Keďže na prestup v stanici Perkovič sme mali pôvodne iba 11 minút mal som veľké obavy, či nás náš prípojový vlak počká. Keďže spojov do Šibenika je ako šafranu bol by to dosť veľký sklz v mojich plánoch ... Našťastie nás prípojový vlak počkal a hoci som do Šibanika prišiel s polhodinovým meškaním bol som aj tak veľmi spokojný.

Ako prvú vec po príchode do Šibenika Vám odporúčam navštíviť informačné centrum, ktoré sa nachádza v centre Šibenika v blízkosti promenády. Hoci cesta zo železničnej stanice do centra mesta nie je značená, na železničnej stanici nájdete podrobnú mapu Šibenika na základe ktorej do centra mesta ľahko trafíte. Asi v polovici cesty do centra budete prechádzať okolo mestského trhoviska, ktoré určite stojí za návštevu. V informačnom centre dostanete okrem požadovaných informácií aj podrobný plán mesta s mnohými prospektami spracovanými aj v slovenskom jazyku. Priznám sa, bol som dosť milo prekvapený, už dávno som nebol v takom vynikajúcom informačnom centre.

Po získaní základných informácií ako sa dostať do Národného parku Krka som sa vydal smerom k autobusovej stanici vzdialenej od informačného centra necelých 5 minút kľudnej chôdze, kde som si za 20 kún kúpil lístok na najbližší autobusový spoj do mestečka Skradin s odchodom zo Šibenika o 10:30. Tu som sa prvýkrát (bohužiaľ zistil som to až neskôr) stretol so skutočnosťou, že nás Balkánci riadne obtiahli a oklamali. Hoci som mal kúpený lístok až do Skradinu, ktorý je najkrajších vchodovým miestom do NP Krka, vodič autobusu nám v Lozovaci (jeden z hlavných vchodov na NP Krka), ležiaci asi 5 kilometrov od Skradina povedal, aby sme si vystúpili, že to je konečná zastávka. Hoci to nebola nejaká veľká tragédia, okrem zbytočne vyhodených peňazí za úsek Lozovac - Skradin som prišiel o možnosť vidieť rybárske mestečko Skradin a hlavne o to, že zo Skradinu sa do centra NP Krka zváža loďou, pričom z Lozovacu iba autobusmi. Po zaplatení vstupného vo výške 80 kún som nastúpil do jedného z pristavených autobusov, ktorým sa zvážajú návštevníci do centra NP Krka. Platí sa iba vstupné 80 kún, zvoz autobusmi ako aj loďami zo Skradinu je v cene vstupenky. Autobusy v Lozovaci jazdia kyvadlovou dopravou a odchádzajú na základe toho ako sa nazbierajú návštevníci. Cesta zo vstupného miesta v Lozovaci do centra NP Krka je charakteristická prudkými zákrutami a veľkým klesaním, pričom poskytuje nádherné panoramatické výhľady na okolie Krky. Zo vstupného miesta Lozovac je možné dostať sa do centra NP Krka aj peši, po trase dlhej približne 900 metrov. V centre NP Krka pri výstupnom mieste z rozvozových autobusov sa nachádza informačné centrum, kde Vám predstavia všetky turistické možnosti, ktoré poskytuje NP Krka. Dokonca vedľa informačného centra zamestnanec NP Krka hlási do mikrofónu vo viacerých jazykoch možnosti výletov v NP Krka. Najčastejšími výletmi v NP Krka sú buď sa vydať kruhovou trasou po drevených chodníkoch okolo Skradinských vodopádov (Skradinský buk) alebo vydať sa opačným smerom a zaplatiť si vstupenku na loď vo výške 100 kún a loďou preplávať k ostrovčeku s františkánskym kláštorom Visovac, ktorý sa nachádza v strede Visovackého jazera. Slováci ako aj väčšina turistov vrátane mňa používa tú prvú možnosť. Trasa okolo Skradinských vodopádov nie je vôbec fyzicky náročná, väčšinou sa ide po drevených mostíkoch pod ktorými tečie prúdiaca voda. Celá táto kruhová vyhliadková trasa okolo Skradinských vodopádov je dlhá približne 3 až 4 kilometre a obsahuje množstvo vyhliadkových miest. Veľkou výhodou NP Krka je skutočnosť, že priamo pod Skradinskými vodopádmi je možné sa kúpať, čo som však na krátkosť času nevyužil. Návštevu NP Krka vrele odporúčam. Po absolvovaní celej trasy Vás opäť zvážajú autobusy z centra NP Krka späť do Lozovacu. Je to úplne jedno do ktorého autobusu si sadnete všetky jazdia kyvadlovo do Lozovacu. Z Lozovacu do Šibeniku jazdí pomerne málo autobusových spojov. V deň mojej návštevy, ktorým bola sobota, išli do Šibenika v poobedných hodinách až dva - približne o 14:00 a o 17:00. Tu by som chcel upozorniť na skutočnosť, že v Lozovaci pre autobusy smerujúce do Šibenika nie je žiadna oficiálna autobusová zastávka, pričom všetky autobusy zastavujú na hlavnej ceste v tesnej blízkosti jedinej predajnej búdky s rampou zabraňujúcou samovoľný vchod do areálu NP Krka. Podarilo sa mi stihnúť autobus o 14:00 hod. a po zaplatení lístka vo výške 12 kún som sa po asi 15 až 20 minútach cesty dostal do Šibeniku.

Pri potulkách Šibenikom určite nevynechajte návštevu pevnosti Sv. Mihovil, kde sa Vám za vstupné vo výške 15 kún naskytne nádherný panoramatický výhľad na staré mesto ako aj celé okolie Šibenika. Taktiež vrele odporúčam návštevu historického centra s úzkymi kamennými uličkami ako aj návštevu do biela sfarbenej katedrály Sv. Jakuba (UNESCO), ktorá je symbolom mesta. Hoci Šibenik nepatrí k veľkým mestám, pričom jeho historická časť sa dá v kľude prejsť za 2-3 hodiny, zanechal na mňa celkom príjemný dojem a určite ho odporúčam ako výletné miesto. Šibenik na mňa zanechal dobrý dojem aj v oblasti gastronómie. Chcel som vyskúsať nejaké typické jedlo charakteristické pre Šibenik, tak som si nakoniec na odporučenie obsluhujúcej čašníčky objednal za 50 kún čierne mušle. Hoci sa z toho extra najesť nedalo, je to skôr iba taká pochúťka, určite ich môžem iba odporúčať. Po absolvovaní "večere" som si nechal ešte krátky čas na nákup suvenírov a vydal som sa smerom k železničnej stanici, kde som si kúpil za 7 kún miestenku na môj nočný spoj z Perkoviča do Záhrebu. Bol som dosť prekvapený, že sa to už v Chorvátsku dá, pretože pred dvoma rokmi sa napríklad nedali kúpiť v Záhrebe miestenky zo Splitu do Záhrebu. Trochu ma však zarmútila zamestnankyňa železníc, ktorá mi oznámila, že všetky nefajčiarske miestenky sú už vypredané a k dispozícii zostali iba miestenky do "Pušaci" - fajčiarskeho oddielu.

Osobný vlak z odchodom zo Šibeniku o 20:09 hod. prišiel do stanice Perkovič načas bez akýchkoľvek problémov. V Perkoviči som mal čakať na nočák približne hodinu a pol. Hoci je Perkovič významný dopravným uzlom samotná obec je malá, má približne 500 obyvateľov a okrem jedného miestneho baru (asi 70 metrov od stanice), ktorý vyzeral celkom na úrovni a malého betónového ihriska tam nič nie je. Výhodou stanice v Perkoviči bola možnosť načerpať si pitnú vodu a stupačkové WC, ktoré bolo podobne ako v Šibeniku bezplatne k dispozícii. Po dlhej hodine a pol čakania dorazil v riadnom čase príchodu dlhoočakávaný nočák do Záhrebu. Na moje veľké prekvapenie som po nastúpení do vlaku zistil, že vo viacerých vozňoch je množstvo voľných miest aj v nefajčiarskych oddieloch. Tak som ignoroval moju miestenku za 7 kún a zostal som v nefajčiari. Dokonca, a to som sa po mojich skúsenostiach po tejto trati čudoval najviac, po Knin som mal sám celé kupé a od Knina do nášho oddielu pristúpili iba 2 Francúzi, tak si mohol ľahnúť na celú stranu kupéčka a spať až do Záhrebu.

5. Deň - 27. júl 2008

Po až nečakane príjemnej ceste z Perkoviča dorazil náš vlak bez väčších problémov a s minimálnym meškaním do Záhrebu, kde som mal asi hodinu a pol času do môjho vlakového spojenia - EC Croatia jazdiaceho v relácii Záhreb - Wien Südbahnhof. V Záhrebe som si tradične išiel obzrieť mne notoricky známe záhrebské námestie, tentokrát som mal čas narýchlo si obehnúť aj katedrálu a zastaviť sa na záhrebskom trhu, aby som minul posledné kuny na môj tohtovýletný vitamínový hit - broskyne. Po tomto malom nákupe som nafotil moje posledné fotky a nastúpil na 6 a pol hodinovú cestu do Viedne. Colná a pasová kontrola medzi Chorvátskom a Slovinskom prebehla bez najmenších problémov ako aj celá cesta do Viedne a následne z Viedne do Bratislavy, kde som šťastne dorazil o 15:25.

Hoci celý tento výlet nevyšiel úplne podľa mojich pôvodných plánov, najmä čo sa týka návštevy Bohinjského jazera v Slovinsku určite splnil svoj účel trochu sa odreagovať od pracovných povinností, získať nové skúsenosti a spoznať nové miesta.


Mapy navštívených miest:

Split - Historické centrum Trogir - Historické centrum NP Krka - Schematická mapa NP Krka - Podrobná mapa

Šibenik - Mapa mesta Šibenik - Historické centrum Šibenik - Okolie mesta

Zaujímavé internetové stránky:

www.mzv.sk - stránky Ministerstva zahraničných vecí SR - odporúčam pozorne si preštudovať pred každou Vašou cestou do zahraničia
www.chorvatske.cz - veľmi dobrá stránka s veľkým množstvom informácií o Chorvátsku
www.chorvatsko.cz - stránka s veľkým množstvom informácií o Chorvátsku
www.ak-split.hr - vyhľadávanie autobusového spojenia z autobusovej stanice Split
www.visitsplit.com - stránky zamerané na turistické možnosti v Splite
www.sibenik-tourism.hr - stránky zamerané na turistické možnosti Šibenika a jeho okolia
www.npkrka.hr - stránky národného parku Krka
 
   Autor: Ing. Kristián Václav, vaclav.kristian@gmail.com
© www.fipky.eu5.org - Všetky práva vyhradené!   
Free Web Hosting