Použité cestovné spoje

Fotogaléria z výletu

Len málo krajín, ktoré som navštívil si ma získalo tak, že som si povedal, že ak to bude možné, navštívim túto krajinu každý rok. K týmto zopár krajinám rozhodne patrí Švajčiarsko, ktoré je okrem iných najmä prírodných zaujímavostí aj rajom železničnej dopravy, ktorú je tam cítiť na každom kroku.

Tentokrát som sa do Švajčiarska vydal s dvoma mojimi kolegami z práce Dušanom a Martinom. Už asi v 3 týzdňovom predstihu sme si zabookovali hostel v Interlakene a tesne pred cestou sme si zamenili slovenské koruny na švajčiarske franky. Z vlastnej skúsenosti odporúčam zameniť si franky už na Slovensku, pretože vo Švajčiarsku je veľmi málo bežných zmenární ako to poznáme napr. na Slovensku, pričom peniaze sa dajú zmeniť väčšinou iba v bankách a aj to v každom prípade za manipulačný poplatok. Ak však máte možnosť výhodne si vyberať peniaze v zahraničných bankomatoch, táto alternatíva obstarania švajčiarskych frankov je tiež veľmi výhodná, pretože banka Vám účtuje valutový kurz "stred" a nie najnevýhodnejší kurz ako tomu je v bežných zmenárňach. Rozhodne však budete potrebovať švajčiarske franky, pretože na drvivej väčšine územia Vám nebudú akceptovať eurá.

Do Švajčiarska sme sa rozhodli vycestovať už rokmi osvedčenými spojmi a to vlakom kategórie InterCity "Tatran" s odchodom z Bratislavy hlavnej stanice o 18:12 hod. a príchodom do západnej viedenskej stanice (Wien Westbahnhof) o 19:54 hod. a následne vlakom EuroNight "Wiener Walzer", ktorý z Viedne odchádza o 21:25 hod. a prichádza do zürišskej hlavnej stanice (Zürich HB) o 6:20 hod. Ako som to už písal v cestopise z Chorvátska ´08 výhodou tohto spojenia je dostatočná časová rezerva v prípade meškajúceho vlaku IC Tatran, ale hlavne to, že vo Westbhf. sú približne od 20:15 pristavené ležadlové, lôžkové a minimálne 2 sedadlové vozne, ktoré sa po príchode vlaku do stanice pripoja na z Budapešti došlý EN Wiener Walzer. To znamená, že si môžete obsadiť miesto už v dostatočnom predstihu plánovaného odchodu vlaku. Ďalšou výhodou použitia tohto vlaku sú veľmi pohodlné sedadlá, ktoré sa dajú sklopiť a úplne spojiť, čiže v prípade, že ste v kupé sami, si môžete veľmi pohodlne pospať. Vo vlaku zvyčajne stretnete množstvo slovensky príp. česky rozprávajúcich cestujúcich.

Tu by som chcel upozorniť cestujúcich, ktorí boli zvyknutí cestovať týmto vlakom, že od leta 2008 došlo k zmene u použitia tohto vlaku, vlak EN Wiener Walzer si v cezhraničnej preprave vyžaduje povinnú rezerváciu, ktorej cena je stanovená na 4 eurá.

Aj tentokrát sme mali šťastie a v nočnom EuroNighte sme stretli množstvo slovensky hovoriacich cestujúcich. Cesta v tomto vlaku prešla bez akýchkoľvek problémov, dokonca sme si skoro až po Zürich HB pohodlne pospali.

Po bezproblémovom príchode do stanice Zürich HB sme o 6:34 hod. nastúpili na prímestský spoj S-Bahn, s ktorým sme sa prepravili do mestečka Neuchausen am Rheinfall, kde sme prestúpili na osobný vlak spoločnosti THURBO zastavujúci na železničnej zastávke Schloss Laufen am Rheinfall (Zámok Laufen pri Rýnskych vodopádoch), vzdialenej od Neuhausenu asi 2 minúty cesty vlakom. Pre použitie vlakov regionálnej železničnej spoločnosti THURBO, ktorej vlaky jazdia v širšom okolí miest Neuhausen a Kreuzlingen musíte mať vypísaný platný lístok FIP SP. My sme si mysleli, že nápis THURBO na elektrických jednotkách je iba reklamný nápis a že používame vlaky spoločnosti SBB-CFF. Našťastie však neprišiel žiadny revízor, keďže sme v domnení, že cestujeme vlakmi SBB-CFF nemali vypísaný lístok FIP SP. Tento náš omyl sme si však uvedomili až na druhý deň.

Asi 1 minútu peši od železničnej zastávky Schloss Laufen am Rheinfall sú vzdialené pod zámkom Laufen prvé vyhliadky na Rýnske vodopády, ktoré sú zároveň najväčšími riečnymi vodopádmi v Európe. Túto nádhernú prírodnú atrakciu, ktorú nájdete skoro na všetkých významnejších prospektoch propagujúcich Švajčiarsko Vám vrele odporúčam navštíviť. Z vyhliadok pod zámkom vidíte a cítite na každom vašom kroku silu Rýnskych vodopádov ako aj nádhernú panorámu tohto miesta z ktorej vyniká skala uprostred Rýnskych vodopádov, ktorá slúži ako vyhliadkové miesto a zámoček Wörth, ktorý slúži ako reštaurácia a prístavisko vyhliadkových lodí. Jednou z najväčších atrakcií Rýnskych vodopádov je vyhliadková plavba loďou po Rýnskych vodopádov, z ktorých je turisticky najviac lákavá plavba k vyhliadkovej skale v strede Rýnskych vodopádov a následná panoramatická vyhliadka zo skaly. Plavba loďou z nástupiska lodí pod zámkom Laufen (asi 1 minútu od zastávky Schloss Laufen am Rheinfall) cez Rýnske vodopády k zámockej reštaurácii Wörth a ďalej k vyhliadkovej skale v strede Rýnskych vodopádov stojí pre dospelú osobu 6,50 CHF, pre deti od 6 do 12 rokov 3,50 CHF. V čase našej návštevy (mesiac október - okolo 8-9 hodiny) sme však mali veľkú smolu pretože prvé loďky premávali až od 11:00 hod., a to sme už mali na pláne navštíviť iné švajčiarske miesto.

Pre informáciu už len doplním prevádzkové časy plavieb po Rýnskych vodopádoch: apríl a október 11:00 - 17:00; máj a september 10:00 - 18:00; jún, júl a august 09:30 - 18:30, ostatné mesiace na objednávku.

Trochu sklamaní, že sa nemôžeme dostať k vyhliadkovej skale sme sa z vyhliadok a z nástupišťa lodiek pod zámkom presunuli k samotnému zámku Laufen. Je to malý zámoček, ktorý v súčasnosti slúži ako reštaurácia a ubytovacie zariadenie. Nájdete tu aj malý hostel. Čo však stojí za zmienku v tesnej blízkosti zámku sa nachádza niekoľko vynikajúcich vyhliadkových miest na Rýnske vodopády, ktoré rozhodne stoja za návštevu.

Po krátkej obhliadke zámku Laufen sme sa vybrali vyhliadkovou trasou až k zámockej reštaurácii Wörth, ktorá je veľmi dobre značená už od zámku Laufen. Vyhliadková cesta z Laufenu k Wörthu trvá približne 10-15 minút pomalej chôdze, pričom budete prechádzať cez železničný most ponad rieky Rýn, na ktorom vedie v tesnej blízkosti turistickej cestičky železničná trať. Môže sa Vám stať, že ak budete prechádzať po moste vo Vašej tesnej blízkosti prejde vlak. Vyhliadková cesta na celej svojej trase poskytuje množstvo vyhliadkových miest na celú panorámu Rýnskych vodopádov, zo strany zámockej reštaurácie Wörth je však krajšia o to, že okrem Rýnskych vodopádov poskytujú panoramatický pohľad aj na zámok Laufen. Taktiež budete prechádzať popri starom mlyne. Význam tohto nádherného miesta potvrdzovalo aj množstvo japonských turistov, ktorých sme stretli najmä v okolí zámočka Wörth.

Po absolvovaní tejto obhliadkovej trasy sme sa zo zámočku Wörth vydali späť tou istou obhliadkovou trasou až k zastávke Schloss Laufen am Rheinfall, z ktorej nám o 10:07 hod. odchádzal osobný vlak do mestečka Schaffhausen.

Do mestečka Schaffhausen, ktoré je známe najmä vďaka maľovaným fasádam na svojich meštiackych domoch, sme dorazili vlakom spoločnosti THURBO o 10:14 hod. Hoci sme mali mapu Schaffhausenu už vopred pripravenú, pohybovanie sa po Schaffhausene je veľmi intuitívne a taktiež celkom dobré je aj značenie mestečka. Pri návšteve Schaffhausenu Vám odporúčam nevynechať ani návštevu informačného centra, ktoré je veľmi dobre vybavené propagačnými materiálmi významných pamiatok širokého okolia a taktiež Vám bezplatne poskytnú turistickú mapku Schaffhausenu.

K najkrajším miestam Schaffhausenu, ktoré Vám odporúčam určite navštíviť je katedrála Schaffhausen s blízkym okolím, určite nevynechajte zámok Munot, ktorý sa nachádza nad sadmi viniča. Toto pekné prostredie dotvára množstvo oddychových miest, ktoré sa nachádzajú v tesnej blízkosti zámku. No a v neposlednom rade najväčšiu atrakciu maľované fasády na meštiackych domoch, ktorých síce nie je až tak veľa ale určite stoja za návštevu. Osobne ma veľmi zaujali veľmi pekné maľované postavy na miestnych fontánach. Niečo podobné som prvýkrát v živote videl pred troma rokmi v centre Bernu.

Po približne 2 hodinách strávených v Schaffhausene sme sa vlakom spoločnosti THURBO presunuli do malebného mestečka Stein am Rhein, ktoré je podobne ako Schaffhausen známe maľovanými fasádami na meštiackych domoch. Hoci je mestečko Stein am Rhein omnoho menšie ako Schaffhausen, domov s maľovanými stenami je tu omnoho viac. Najviac maľovaných domov sa nachádza na Radničnom námestí a v časti Understadt, ktoré sú od železničnej stanice Stein am Rhein vzdialené do 10 minút kľudnej chôdze. Hoci historické centrum mestečka Stein am Rhein nie je veľké, okrem maľovaných domov tu nájdete kláštor, múzeum ako aj mestské brány, z ktorých vyniká najmä brána Untertor. Návštevu mestečka Stein am Rhein môžem len vrele odporúčať. Musím sa priznať, toto mestečko hoci je maličké a na jeho obhliadku Vám stačí približne hodinka času, ma osobne zaujalo omnoho viac ako Schaffhausen. Po obhliadke historického centra Stein am Rhein sme sa tou istou cestou vedúcou ponad rieku Rýn vydali k železničnej stanici odkiaľ nám odchádzal vlak do ďalšieho cieľa našej cesty - nemeckého mestačka Konstanz (Kostnica).

Na cestu do tohto nemeckého pohraničného mesta ležiaceho na Bodamskom jazere sme nepotrebovali lístok FIP Deutsche Bahn (DB). Keďže sa jedná o pohraničnú stanicu postačoval nám lístok švajčiarsky lístok FIP SBB-CFF resp. SP. Toto sme chceli využiť a aj preto sme sa rozhodli navštíviť toto mestečko, kde bol upálený český reformátor Ján Hus.

Po príchode do Konstanz sme si uvedomili, že železničná stanica Konstanz je rozdelená na 2 samostatné časti - na nemeckú stanicu a švajčiarsku stanicu. Toto je potrebné vedieť, pretože ak cestujete napríklad do Švajčiarska musíte vojsť do vchodu pre švajčiarsku časť stanice (Schweizer Bahnhof) a iba z tejto časti Vám pôjdu vlaky smerom do Švajčiarska. Priznám sa, nejakú chvíľu nám trvalo dokiaľ sme si nato zvykli.

K najväčším dominantám Konstanz patrí prístav, s dominujúcou točiacou sa sochou pravdepodobne akejsi indickej bohyne a jeho širším okolím, ktoré tvoria najmä budova reštaurácie Konzil nachádzajúcej sa v tesnej blízkosti prístavu, mestské záhrady a budova divadla a filharmónie. Až neskôr sa mi podarilo zistiť, že názov točiacej sa sochy je Imperia. Za návštevu určite stoja aj uličky starého mesta, ktorým dominuje konstanzská katedrála. Návštevu katedrály Vám určite odporúčam, pretože okrem prehliadky interiéru môžete za 2 eurá navštíviť aj vyhliadkovú vežu katedrály, ktorá ponúka nádhernú panoramatickú vyhliadku na Konstanz a jeho široké okolie vrátane Bodamského jazera. Pre našincov je Konstanz (Kostnica) spätá najmä s majstrom Jánom Husom. Tento český reformátor tu má na jednom z domov v tzv. Hushaus-e umiestnenú pamätnú tabuľu v českom aj nemeckom jazyku a taktiež je tu umiestnené múzeum.

Pamätihodnosti Kostnice na mňa urobili celkom príjemný dojem, horšie to však už bolo s informačným centrom v Konstanz. Po dlhšom čase som tu narazil na informačné centrum, kde chceli peniaze za mapku mesta. A taktiež ochota tunajších zamestnancov nebola zrovna najústretovejšia.

Postupne sa nám dobré počasie riadne začalo obracať chrbtom. Už pri návšteve Rýnskych vodopádov, Schaffhausenu a mestečka Stein am Rhein bolo dosť premenlivé počasie. Už sme sa z toho smiali, že kam prídeme v tento deň je pekné počasie a za malú chvíľu ako sme tam došli sa začne mračiť a sem tam spŕchne zopár kvapiek. Tu v Konstanzi bolo zamračené už aj pri našom príchode, čo nám trochu ukrojilo z pohody a vychutnania si návštevy tohto mesta na Bodamskom jazere.

Po približne 3 hodinách strávených v Konstanzi sme vo švajčiarskej časti železničnej stanice Konstanz nastúpili na vlak smerom do mestečka Weinfelden, kde sme prestúpili na ďalší vlak smerujúci do ďalšieho nášho cieľa cesty - mesta St. Gallen.

Do železničnej stanice St. Gallen sme bez najmenších problémov dorazili o 18:25 hod. Tu sa nám počasie obrátilo riadne chrbtom, keďže tu riadne pršalo. Rozhodli sme sa, že návštevu historického centra St. Gallenu, ktorého vybrané časti sú zaradené na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO tento rok pre dážď vynecháme a vydáme sa prvým možným spojom do Zürichu. Po krátkej obhliadke železničnej stanice a predstaničného námestia sme sa teda neplánovane vydali prvým možným vlakom do Zürichu, kam sme dorazili o 19:53 hod.

Už tradične k mojim obľúbeným miestam v Zürichu patrí obchodný dom s potravinami COOP, ktorý sa nachádza v tesnej blízkosti železničnej stanice Zürich Hauptbahnhof (HB). Keďže sme mali do odchodu nášho nočného vlaku vyše hodinu a pol času, išli sme obzrieť čo sa tu od našej minuloročnej návštevy zmenilo. Ak chcete ušetriť vo Švajčiarsku čo najviac peňazí na potravinách odporúčam Vám nákup v obchodných reťazcoch COOP alebo Migros. V menších obchodných domoch sú ceny za potraviny zvyčajne vyššie. Reťazce COOP ako aj Migros sú dosť rozšírené a nájdete ich v buď priamo alebo v tesnej blízkosti väčších železničných staníc. Taktiež sa nemusíte báť, že tieto obchodné reťazce umiestnené na železničných staniciach budú predražené. Ceny v nich sú také isté ako v predajni u tej istej značky obchodného reťazca, ktorá je umiestnená napr. na okraji alebo v centre mesta.

Po absolvovaní menších nákupov sme sa premiestnili do zürišskej hlavnej železničnej stanice, z ktorej nám odchádzal o 21:40 hod. vlak kategórie EuroNight smerom do Innsbrucku. Aj tento vlak si vyžaduje povinnú rezerváciu, ktorej výška je stanovená na 4 eurá. Týmto spojom sme chceli ušetriť jednu noc v hosteli, keďže v Innsbrucku nám mal po približne hodine čakania odchádzať o 2:41 hod. naspäť do Zürichu nočný vlak kategórie EuroNight opäť však s povinnou rezerváciou 4 eurá. V tom čase sme vôbec netušili, že práve porušujeme jedno z pravidiel používania lístkov FIP, ktoré hovorí, že cesta na lístok FIP by mala tvoriť uzatvorený okruh. To znamená, že ak opustíte nejaký členský štát FIP, už sa do neho nemôžete vrátiť, hoci budete mať ešte voľné kolónky s nevypísaným dátumom. Toto ustanovenie neplatí, ak túto krajinu využívate ako tranzit a vraciate sa cez ňu na Slovensko. O tomto pravidle sme však v tom čase nemali ani tušenia.

Po príchode do upršaného Innsbrucku nás prekvapila nie veľmi príjemná informácia, že náš plánovaný nočný vlak do Zürichu bude meškať približne 3 hodiny. Okrem toho, že sa nám teda predĺži pobyt na inak vcelku vkusnej a príjemnej ale v tomto čase veľmi studenej innsbruckej hlavnej stanici sme vedeli, že sa nám posunú všetky plánované spoje, ktoré sme chceli použiť v tento deň na cestovanie po Švajčiarsku. Výhodou stanice Innsbruck Hbf. je nonstop otvorená malá miestnosť vo vestibule stanice, ktorá slúži ako malá, hoci trochu studená čakáreň. Po približne 2 hodinách čakania, ktoré sme si krátili kartami sme sa dočkali prvého vlaku smerujúceho do stanice Zürich HB. Nebol to náš zmeškaný vlak z Viedne, ale EuroNight "Zürichsee" vychádzajúci z Grazu, s ktorým sme šťastne dorazili do stanice Zürichu HB o 8:20 hod. Tento nočný vlak bol taktiež povinne miestenkový, ale po našej vzájomnej dohode sme sa dohodli, že si miestenky naň kupovať nebudeme, riskneme to a v prípade potreby núdze im ukážeme miestenky na náš meškajúci vlak z Viedne, na ktorý sme si miestenky poctivo zakúpili. Našťastie sprievodcovi vlaku stačili FIP-ky a žiadne iné doklady alebo miestenky nepotreboval. Z mojich skúseností zatiaľ rakúski sprievodcovia ani po zavedení povinnej rezervácie na nočných vlakoch "Wiener Walzer" z Viedne do Zürichu a to aj v medzihraničnej preprave striktne nepožadovali miestenky ale odporúčam nezneužívať to a miestenky si riadne na tieto nočné vlaky kúpiť.

Po príchode do zürišskej hlavnej stanice sme ihneď nastúpili do najskoršie idúceho vlaku smerujúceho do Bernu, kde sme prestúpili do ďalšieho vlaku smerujúceho do najbližšieho cieľa našej cesty - mestečka Thun.

Do Thunu sme dorazili o 9:52 hod. Pôvodne sme si chceli prezrieť mestečko s jeho najväčšou dominantou Thunským zámkom a potom sa prepraviť výletnou loďou spoločnosti BLS cez Thunské jazero až do Interlakenu. Keďže nám počasie neprialo, rozhodli sme sa, že návštevu upršaného Thunu vynecháme a vydáme sa najskoršou možnou výletnou loďou na malebnú cestu po Thunskom jazere. Prístavisko výletných lodí patriacich železničnej spoločnosti BLS Lötschbergbahn AG (BLS) - Thun ThS sa nachádza v tesnej blízkosti železničnej stanice Thun, takže odpadávajú akékoľvek problémy s presúvaním sa. Tu už len pripomeniem, že sa v týchto výletných lodiach spoločnosti BLS premávajúcich na Thunskom jazere plne a bez akýchkoľvek problémov uznávajú lístky FIP.

Za malú chvíľu sme už sedeli vo výletnej lodi BLS s názvom "Beatus" smerujúcej do prístaviska Interlaken West ThS s odchodom z Thunu o 10:33 hod. Keďže máme klasické lístky FIP iba do 2. triedy, mohli sme sa pohybovať po celom prízemí lode, poschodie a vrchná časť lode bola prístupná iba s lístkom do 1. triedy. Nebol to však žiadny problém, dokonca na prízemí bolo možné vyjsť na nekrytú plošinku, kde ste si mohli na čerstvom vzduchu plne vychutnávať plavbu loďou. Výletná loď slúžila aj ako malá reštaurácia, takže bolo možné si objednať z ponuky nápojov a jedál a popritom vychutnávať krásu Thunského jazera a jeho okolia. Ceny na takýchto výletných lodiach sú však pravé švajčiarské ...

Po približne 2 hodinovej určite nie monotónnej plavbe popri mnohých prírodných zaujímavostiach, rôznych vilkách a zámkoch, z ktorých asi najviac vynikal zámok Spiez so svojím okolím sme sa šťastne doplavili do západného prístaviska v Interlakene - Interlaken West Ths nachádzajúceho sa v blízkosti železničnej stanice Interlaken West.

Keďže sme meškaním nášho nočného vlaku mali trochu nabúraný program, rozhodli sme sa, že sa hneď po našom príchode pôjdeme ubytovať do nášho zarezervovaného hostela Villa Sonnenhof nachádzajúceho sa v strede Interlakenu - medzi stanicami Interlaken West a Interlaken Ost a potom si stanovíme ďalší program. Z prístaviska West ThS nám cesta pešo do hostelu trvala približne 15 minút. Tu sme však mali smolu, akurát mali obednú prestávku a teda sme sa nemohli ubytovať. Tak sme sa rozhodli, že napriek tomu, že nám počasie až tak veľmi nepraje - hoci bol október vonku bolo pravé aprílové počasie - vydáme sa na výletnú plavbu po Brienzersee, t.j. po ďalšom jazere v okolí Interlakenu, v rámci ktorého prevádzkuje plavbu výletnými loďami železničná spoločnosť BLS, ktorá aj tu plne uznáva voľné lístky FIP.

Z hostelu nám cesta do prístaviska Interlaken Ost BrS ležiaceho v tesnej blízkosti železničnej stanice Interlaken Ost trvala približne 10 minút. Za malú chvíľu sme už nastupovali do veľmi pekne sfarbenej výletnej lode s názvom "Jungfrau", ktorá z Interlakenu do Brienzerského jazera (Brienzersee) vyplávala o 14:15 hod. Už na prvý pohľad Vás zaujme, že Brienzersee sa vyznačuje nádhernou jasnou smaragdovozelenou farbou. Plavba po tomto jazere rozhodne nie je monotónna, oproti Thunskému jazeru je tu viac cítiť horskejší vzduch a aj okolie jazera obkolesujú vyššie kopce ako tomu bolo pri Thunersee. Túto plavbu rozhodne vrele odporúčam každému cestovateľovi na FIP, osobne keby že sa mám rozhodnúť medzi Thunským a Brienzerským jazerom bez váhania si vyberiem práve to druhé menované. Po hodine a 20 minútach plavby sme o 15:35 hod. dorazili do prístaviska Brienz Brs, v tesnej blízkosti ktorého sa nachádza centrum turistickej obce Brienz spolu so železničnou stanicou, z ktorej nám za malú chvíľu odchádzal vlak spoločnosti Zentralbahn (potrebný lístok SP) smerujúci do Meiringenu.

Do mestečka Meiringen, v ktorom na každom kroku cítiť Sherlocka Holmesa, ktorý podľa románu Sira Arthura Conana Doyla zahynul práve v blízkosti vodopádov pri Meiringene, sme dorazili o 16:10 hod. Našim hlavným cieľom nebol Sherlock Holmes ale návšteva prírodnej zaujímavosti Aareschlucht - rokliny na rieke Aare, nachádzajúcej sa 2-3 km od Meiringenu. Cesta zo železničnej stanice Meiringen k západnému hlavnému vchodu do Aareschlucht je celkom dobre značená smerovými šípkami, pričom sa k nej pešo dostanete za cca 25-30 minút. Pre viac pohodlných je možné využiť aj železnicu spoločnosti MiB, na ktorú však neplatia voľné lístky FIP, pričom cestovné na ňu je relatívne dosť drahé. Pri použití vlaku na miestnu regionálku musíte nastúpiť v železničnej stanici Meiringen MiB nachádzajúcej sa v tesnej blízkosti železničnej stanice Meiringen a potom vystúpiť na prvej zastávke Meiringen West. Stadiaľ je západný vchod do Aareschlucht vzdialený do 5-10 minút pešo.

My sme sa však rozhodli pre cestu pešo, pričom počas cesty nás v centre Meiringenu zaujala celkom vkusná socha Sherlocka Holmesa, v ktorej tesnej blízkosti sa nachádza Múzeum venované práve Sherlockovi Holmesovi.

Po zaplatení vstupného vo výške 7,5 CHF sme absolvovali vyše 1,5 km dlhú trasu po vynikajúco upravených turistických chodníkoch vedúcich nad a popri rokline, ktorú vytvorila rieka Aare. Cesta turistickými chodníkmi zo západnému vchodu až po východný vchod nám trvala približne 20-25 minút. Po prejdení výstupnej zábrany pri pokladni na východnom vstupe do Aareschlucht sa už naspäť nie je možné dostať.

Pri východnom vstupe do Aareschluchtu sú dosť obmedzené možnosti ako sa dostať bez vlastného dopravného prostriedku do Meiringenu. V blízkosti pokladni sme našli smerovú tabuľu na poloznačený turistický chodník vedúci k západnému vchodu do Aareschlucht, teda smerom do Meiringenu, pomocou ktorého sme približne za 1 hodinu pešej chôdze dorazili pred západný vchod do Aareschluchtu, z ktorého sme sa už známou cestičkou prešli za 20 minút na železničnú stanicu Meiringen.

Ak by som do Aareschluchtu išiel ešte raz odporúčam Vám použiť západný vchod Aareschlucht West, kam pohodlne prídete z Meiringenu, prejsť celou trasou až k východnému vchodu, tu však neprejsť cez výstupnú zábranu ale sa otočiť a tou istou trasou absolvovať roklinu Aareschlucht až sa dostanete opäť k západnému vchodu. Či si už vyberiete ten alebo onen spôsob určite Vám Aareschlucht vrele odporúčam navštíviť.

Zo železničnej stanice Meiringen sme sa premiestnili úzkorozchodkou spoločnosti Zentralbahn (lístok SP) opäť do Interlakenu, pričom do stanice Interlaken Ost sme dorazili o 18:55 hod. Naša prvá cesta viedla do novopostaveného a veľmi útulného hostela Villa Sonnenhof, kam sme sa konečne išli ubytovať. S veľmi príjemným personálom ako aj s celkovým vybavením a možnosťami hostela a na švajčiarske pomery aj s prijateľnou cenou sme boli veľmi spokojní, pričom tento hostel môžem iba odporúčať.

Hoci sme boli ubytovaní v Interlakene na samotnú podrobnejšiu prehliadku tohto známeho horského letoviska nám bohužiaľ čas nezostal. Vynahradili sme si to aspoň večerou v neďalekej reštaurácii, v rámci ktorej som vyskúšal tradičné švajčiarske jedlo fondue, čo je vlastne nad ohňom roztavená zmes špeciálneho syra, ktorý je zmiešaný s vínom. Podáva sa s kúskami na kocky nakrájaného chleba resp. iného pečiva, ktorý sa namáča do zohriatej syrovej zmesi a takto sa konzumuje. Ceny v reštaurácii boli samozrejme švajčiarske ... Fondue aj s malým pivom vyšlo na cca 24 CHF.

Po vynikajúcej večeri a ešte lepšom spánku v hosteli sme sa vydali k ďalšiemu hlavnému cieľu našej švajčiarskej tohtoročnej expedície, ktorým bola cesta na horské stredisko Rochers-de-Naye ležiace v nadmorskej výške 2 042 m.n.m. Z nám už veľmi známej železničnej stanice Interlaken Ost sme sa vydali vlakom prechádzajúcim popri Thunskom jazere do prestupnej stanice Spiez, inak veľmi malebného mestečka s pekným zámkom, kam sme dorazili o 7:22 hod. V Spiezi sme za malú chvíľu prestúpili na vlak spoločnosti BLS, s ktorým sme sa po tri štvrte hodiny cesty dopravili do ďalšej prestupnej stanice Zweisimmen, kde nás už čakal ďalší prestupový vlak, tentokrát honosný "GoldenPass" spoločnosti Montreux-Oberland Bernois (MOB) (potrebný lístok FIP SP) s ktorým sme sa mali dopraviť po nádhernej horskej trase vedúcej Bernskou vysočinou až do známeho letoviska Montreux ležiaceho na Ženevskom jazere.

Síce bol začiatok októbra, ale práve v tento deň napadol vo vyšších polohách Bernskej vysočiny prvý sneh, ktorý sme si riadne vychutnávali spoza skiel skvelej a veľmi pohodlnej súpravy vlaku "GoldenPass", v ktorej bolo možné vziať si množstvo propagačných materiálov s turistickými tipmi ako aj regionálnych cestovných poriadkov. Po vyše hodine dovtedy úplne bezproblémovej cesty sme zostali neprimerane dlhý čas stáť v železničnej stanice Montbovon. Tu nám neskôr sprievodkyňa vlaku oznámila nie veľmi potešujúcu správu, že predchádzajúci vlak vzhľadom na nejaké technické problémy súvisiace s napadnutým snehom zostal stáť na trati a zablokoval ostatné vlaky a že do Montreux pôjde z Montbovonu náhradná autobusová doprava. Tá naozaj dorazila v rekordne rýchlom čase a asi po 15 minútach sme už sedeli v autobuse smerujúcom po dosť frekventovanej ceste do Montreux. Po asi 15 minútach cesty sa vodič autobusu vzhľadom na veľké kolóny áut rozhodol, že sa do Montreux vydáme inou, menej frekventovanou ale horskou trasou a tak sme sa s autobusom otočili priamo na ceste, vydali opäť smerom k železničnej stanici Montbovon ale ďalej už po riadne zasneženej horskej ceste s prudkými zákrutami a veľkými priepasťami nad cestou. Pri prechádzaní jedného úseku horskej cesty nás čakal ďalší menší šok v podobe padnutého stromu na cestu, ktorý na naše šťastie už odstraňovali zamestnanci správcu komunikácie, takže sme sa tu zdržali iba do 10 minút.

Po riadne dobrodružnej ceste sme konečne dorazili do Montreux, síce s vyše dvojhodinovým meškaním, ale aspoň celí. Všetci sme sa už tešili na cestu do Rochers-de-Naye, kam sa dostanete zo železničnej stanice Montreux ozubnicovou železnicou. Ďalším nemilým prekvapením tohtoročného výletu po Švajčiarsku bola správa, ktorú sme zistili 10 minút pred naším plánovaným odchodom "zubačky" do Rochers-de-Naye, a to, že vzhľadom na nepriaznivé počasie bola zastavená prevádzka na trati Montreux - Rochers-de-Naye.

Riadne sklamaní touto nemilou správou sme sa nakoniec rozhodli, že sa prvými možnými spojmi premiestnime do Thunu, ktorý sa nám nepodarilo prejsť včera a po návšteve Thunu pocestujeme vlakom po ďalšej nádhernej horskej železničnej trase tentokrát spájajúcej mestá Interlaken a Luzern a vedúcej ako inak cez Bernskú vysočinu.

Cestovanie železnicou po Švajčiarsku je veľmi príjemné, pretože najmä v okolí väčších miest jazdí veľké množstvo vlakov a skoro všetky vlaky jazdia v pravidelných taktových intervaloch. Aj stanica Montreux je veľmi frekventovaná a teda nebol žiadny problém nájsť si najbližší vlakový spoj. Za malú chvíľu od informácie, že sa dnes Rochers-de-Naye už nekoná, sme sedeli vo vlaku smerujúceho do Lausenne, kde sme zakrátko prestúpili na vlak smerujúci do ďalšej prestupnej stanice - do Bernu, kde nás čakal ďalší prestup na vlak smerujúci do Thunu.

Do Thunu sme dorazili o 14:52 hod. Ak sme chceli absolvovať aj cestu po horskej trase do Luzernu, mali sme približne 1 hodinu času na zrýchlenú obhliadku tohto malebného mestečka. Najväčšou dominantou Thunu, ktorá je veľmi dobre viditeľná už zo železničnej stanice je Thunský zámok. Cesta k nemu, vedúca popri hlavnom námeštíčku, trvala približne 15 minút. Thunský zámok je veľmi pekný a určite stojí za návštevu. Trochu ma sklamala skutočnosť, že vzhľadom na veľmi dobré podmienky, ktoré poskytuje vysoká stavba zámku, nie je na zámku zriadené žiadne typické vyhliadkové miesto/veža na vychutnanie si panorámy Thunu. Jediný panoramatický výhľad sa Vám naskytne spoza okna veže zámku, ktorá je však súčasťou zámockého múzea, pričom ak by ste mali záujem iba o panoramatický výhľad musíte si kúpiť za 7 CHF lístok do celého zámockého múzea, čo je za približne 5-10 minútový pohľad na panorámu dosť veľa ...

Po krátkej návšteve zámku sme sa popri vcelku zaujímavom centre Thunu presunuli k železničnej stanici, kde nám za malú chvíľu odchádzal vlak do Spiezu, kde sme následne prestúpili do vlaku smerujúceho do našej známej železničnej stanice Interlaken Ost. Tu sme mali približne 30 minút času na prestup, ktorý som využil na návštevu veľkého a veľmi dobre zásobeného obchodného domu COOP nachádzajúceho sa v tesnej blízkosti železničnej stanice Interlaken Ost. Po menších nákupoch nám už za malú chvíľu odchádzal náš úzkorozchodný vlak "Golden Pass" smerujúci do Luzernu, ktorý prevádzkuje spoločnosť Zentralbahn (potrebný lístok SP).

Približne dvojhodinovú cestu Bernskou vysočinou touto úzkorozchodnou traťou o rozchode 1000 mm, ktorá je položená v nadmorskej výške 436 až 1001 m.n.m. môžem iba vrele odporúčať. Najprv budete prechádzať popri nádhernom Brienzerskom jazere, neskôr si budete môcť vychutnať cestu okolo prekrásnych vrcholov Bernskej vysočiny a jazier Lungernsee a Sarnersee - čo Vám vytvorí ráz typicky švajčiarskej krajinky so zelenými pasienkami a ostrými štítmi vrchov. Až vo vlaku sme si uvedomili, že časť tejto trasy Meiringen - Interlaken sme absolvovali vlastne už včera.

Do Luzernu sme dorazili bez najmenších problémov o 19:04 hod. Už tradične sme sa prešli po najväčšej dominante Luzernu - zakrytom drevenom moste Kapellbrücke s vodnou vežou ležiacom pri rieke Reuss a taktiež sme si vychutnali krátku prechádzku uličkami starého mesta. Keďže Luzern bol posledným výletným miestom nášho tohtoročného výjazdu do Švajčiarska, všetky suveníry a nákupy domov sme zrealizovali práve tu. Využili sme veľmi dobrú polohu dobre zásobeného obchodného domu COOP, ktorý sa nachádza priamo v priestoroch železničnej stanice Luzern. Ako suveníry som si domov priniesol už tradične veľké množstvo rôznych švajčiarskych syrov a švajčiarskych čokolád.

Spokojní s nákupom sme sa vydali prvým vlakom smerujúcim do zürišskej hlavnej stanice, odkiaľ nám o 22:40 hod. odchádzal povinne miestenkový (4 eurá) všetkým dobre známy nočný vlak "Wiener Walzer", s ktorým sme bez najmenších problémov dorazili do stanice Wien Westbahnhof o 8:03 hod.

Vo Viedni sme mali vynikajúci prípoj a tak sme už za pár minút sedeli vo vlaku smerujúcom do Bratislavy hlavnej stanice, kam sme dorazili o 9:55 hod.

Po príchode na Slovensko nás ešte nejaký čas mrzelo, že sme sa nakoniec nedostali na jeden z vrcholov našej plánovenej cesty Rochers-de-Naye, ale nakoniec sme si povedali, že to bude hlavný cieľ nášho výletu Švajčiarsko ´09, ktorý už zorganizujeme v skorších mesiacoch ako je október.

Mapa železničných tratí Švajčiarska	Schematická mapa Rheinfall (Rýnskych vodopádov)	Kreslená mapa mesta Schaffhausen	Schematická mapa mesta Schaffhausen

Mapa mesta Stein am Rhein	Schematická mapa mesta Thun	Schematická mapa Interlakenu	Mapa mestečka Meiringen

Schematická mapa prírodnej pamiatky Aareschlucht	Schematická mapa mesta Luzern